Obsah tohto webu je vlastníctvom autora. Akékoľvek použitie obsahu, alebo jeho časti, je možné len so súhlasom autora.

Book Online

* Please Fill Required Fields *
Branislav Rebič

Fotografii sa venujem už pár rokov, ale i napriek tomu je pre mňa každá príležitosť výzvou. Pôsobím na celom Slovensku tak ma neváhajte kontaktovať.

autor fotografie: Michaela Kučmová

 

Volám sa Branislav Rebič a v prvom rade sa Vám chcem poďakovať za čas strávený pri mojich fotkách. Pochádzam z obce Belá nad Cirochou na východnom Slovensku. V nasledujúcich riadkoch Vám priblížim ako to celé začalo.

K fotografii som sa dostal sám, priam možno až nevedomky. Je tomu už pár rokov, čo som držal v ruke svoj prvý fotoaparát. Éra filmových fotoaparátoch ma zastihla minimálne. Doma sme pravdaže mali  kompaktný fotoaparát na film, no na vtedajšie pomery to vyvolávanie nebolo až tak prístupné ako dnes, i keď som čo to cvakol. Väčšinou sme boli na fotkách my – naša rodinka. No okrem strojených rodinných fotiek som chcel zvečniť našich domácich miláčikov. Či už nášho psa Gora, ale najmä naše mačky Micu a Mura. Skúšal som i moju korytnačku, no nedopadlo to dobre. Na fotke toho veľa vidieť nebolo, keďže korytnačka bola na fotke menšia ako “jednocentovka”. I napriek tomu nám to ujo v labe s úsmevom vyvolal.

Prvý digitálny fotoaparát, ktorý som ako chlapec “vyprosíkal” od mojej skvelej mami, mal 2 megapixle. Bol to kompakt Olympus D-390 a stál vo výpredaji vtedajších 4000 Sk. Je tomu viac než 10 rokov čo som na ňom stlačil prvýkrát spúšť. Vtedy to začalo… Vzbĺkla vo mne vášeň. Cvakol som niečo a hneď som to bežal stiahnuť do počítača. Fotil som, čo mi prišlo pod ruky. Najviac ma vtedy bavilo fotiť makro a prírodu. Keď som si trochu nacvičil kompozíciu, prešlo isté obdobie a ku mne sa dostal kompakt značky Konica Minolta. Mal lepšie rozlíšenie a optický zoom. Nebol žiaľ môj, ale požičiaval som si ho od bratranca Vlada, za čo som mu dodnes vďačný. Fotky boli lepšie, najmä ostrejšie. Začal som si uvedomovať, že ma fotenie baví natoľko, že som sa rozhodol pri ňom zotrvať (najdlhšie ako čokoľvek iné, čo som kedy vyskúšal). Po určitom čase som i napriek tomu na fotenie načas odsunul. Ako tínejdžer som chcel skúšať všetko možné i nemožné. Vždy som sa pre rôzne veci dokázal nesmierne nadchnúť. Úžas však po čase opadne a ja sa obzriem po niečom novom. No v prípade fotografie to tak nebolo – našťastie.

Po dlhšom období som sa k fotografovaniu vrátil. Začal som čítať rôzne weby, urobil som si prehľad v technike a siahol po prvej digitálnej zrkadlovke. Učarovala mi značka Canon, tak som začal hľadať nejaký starší model v inzerátoch, až som sa dopracoval ku Canonu 350D. Malý display, možnosť fotiť len cez hľadáčik, kvantum režimov, setový objektív – posun vpred. Dlhý čas som ho využíval primárne, no po čase som sa začal chystať na upgrade, kým sa tak stalo, rozširoval som svoj arzenál svetelných objektívov. Momentálne používam plno-formátový fotoaparát Canon  6D spoločne so svetelnými objektívmi rôznych rozsahov.

Fotka mi učarovala a patrí jej moje srdce. Zbožňujem zachytené momenty a emócie, ktoré vznikajú v našich životoch. Na druhej strane si nedokážem predstaviť fotku slabšej technickej kvality. Dôraz kladiem predovšetkým na správne zaostrené fotky s príjemnou kompozíciou, farbami a hĺbkou ostrosti. Doposiaľ nemám charakteristický žáner, ktorému by som sa primárne venoval. Blízko mám k reportážnej, svadobnej a portrétnej fotografii. V blízkej budúcnosti by som sa chcel intenzívnejšie venovať fotografii na profesionálnej úrovni, čo si vyžaduje množstvo času a úsilia. Verím, že sa môj sen naplní a raz možno zvečním aj práve Vás.